Na našu planétu sa vieme pozerať z kozmu, ale stále ju mnohí z nás nedokážu vidieť ako vzácny zázrak života.

Filozofický koncept Ústavy Zeme

Už takmer päťdesiat rokov významní vzdelanci vyjadrujú svoje obavy o ďalšiu existenciu ľudstva a navrhujú spôsoby, ako zabezpečiť jeho budúcnosť.

Popri systémovom prístupe autorov Rímskeho klubu sa do tohto úsilia svojimi iniciatívami zapojila aj OSN – komisia H. Brundtlandovej, Svetová charta prírody, summity o životnom prostredí a udržateľnom rozvoji (Stockholm, Rio, Rio+10, Rio+20, Kodaň a i.). Známe sú aj iniciatívy mimovládnych organizácií ako Charta Zeme (The Earth Charter), The GAIA Foundation, Caring for the Earth, Earth Council Alliance, Hnutie ľudí za Matku Zem (People‘s World Movement for Mother Earth), Skončime s ekocídou (Eradicate the Ecocide), Hranice Zeme (Planetary Boundaries) a iné.

Väčšina deklarácií týchto hnutí však nie je návodom na zmenu, ale len morálnym apelom, súpisom zbožných želaní či zoznamom chýb, ktorých sa ľudia dopúšťajú vo vzťahu k prírode.

Všetky ušľachtilé snahy o pochopenie a riešenie krízy, ktoré nezohľadňujú rozdelenie planéty na dva protikladné systémy – kultúru a prírodu – sú vopred odsúdené na neúspech. Dnes všeobecne rozšírená antropocentrická predstava sveta nie je totiž nesprávna v detailoch či jednotlivých argumentoch, ale vo svojej najhlbšej podstate, v celku.

Preto predkladáme tento návrh Ústavy Zeme, založený na ontologickom predpoklade, že ľudská kultúra nie je pokračovaním prirodzenej evolúcie inými prostriedkami. Oproti prírode je kultúra opozičným umelým systémom. Ak však bude nastavená biofilne, t. j. tak ako príroda, jej svojbytnosť bude rásť a vyvíjať sa správnym smerom. Kultúra bude rešpektovať prírodu a vznikne vyššia úroveň vzájomnej spolupráce medzi oboma odlišnými systémami.